Veronika Ďurinová
Ročná začala sedieť a keď mala dva roky začala sa stavať na nohy. Robila malé pokroky, ale mňa veľmi tešili a mala som z nej veľkú radosť. Do škôlky sme začali chodiť keď mala 5 rokov, potom nastúpila do špeciálnej ZŠ. Tu robila pokroky, rada sa učila, rozprávala a tešila sa.
Neskôr mala záchvaty a mentálne veľmi padla dole. Zistil sa u nej autizmus.
Najkrajšie chvíle pre mňa s dcérou boli asi tie, keď som ju videla prvýkrát stáť na nohách. Najkrajší pohľad na ňu je ráno, keď ju vidím zobúdzať sa strapatú a každé ráno sa objímame.
(Všetky autorské práva vyhradené pre Charita Agape. Zákon č. 185/2015 Z. z.)