Oliverko Prčina
„Niekedy sedím pri jeho postieľke celú noc,“ hovorí, „počúvam jeho dýchanie a bojím sa zaspať. On je moje všetko, moje srdce, môj zmysel života. Viem, že musím bojovať ďalej.“
„Nikdy som si nemyslela, že raz budem bojovať o život svojho vnúčika každý jeden deň. Keď mi ho zverili do náručia, môj život sa od základov zmenil. Zabudla som na seba, musela som zanechať prácu, pretože mojím svetom sa stal Oliverko. Každé ráno sa zobúdzam s prosbou, aby sa dnes mohol pokojne nadýchnuť, aby neprišiel ďalší epileptický záchvat a aby som večer mohla Bohu poďakovať za ďalší deň, ktorý sme spolu zvládli.“
Oliverko má len štyri roky a pretrpel si toho veľa. V jeho troch mesiacoch bol jeho stav natoľko vážny, že ho lekári museli uviesť do umelého spánku.
Nedokázal prijímať potravu, preto mu zaviedli sondu. Nasledovali dve náročné operácie pre krvácanie do mozočka. Odvtedy sa jeho život stal nekonečným kolotočom nemocníc, bolestivých zákrokov a rehabilitácií.
Moje zlatko má za sebou už ďalšie dve operácie svalov aj náročný ortopedický zákrok.
Rehabilitácie sú pre Oliverka obrovskou nádejou.
Práve vďaka nim sa darí zmierňovať stuhnutosť jeho telíčka, predchádzať ďalším deformáciám a udržiavať svaly v čo najlepšom stave.
Preto vás z celého srdca prosím o pomoc.
Margita, stará mama
